text před korekturami
„...a tá matka dvoch detí, s ktorou sa zoznámil na inzerát, mu na prvom stretnutí povedala, že by ho chcela len na sex.“ To bola pointa príbehu z úst mojej kamarátky, po ktorej mi napadlo: No zbohom, ženy začali používať mužov len na sex. Tak toto je vrchol emancipácie...
„Asi to bola taká typická biela pečeň,“ premýšľala nahlas kamarátka. Čo to bolo? Pozerala som na ňu nechápavo, to spojenie som nikdy nepočula. „Biela pečeň, proste má rada sex. Chlapec bol z toho v šoku, ako keby bol svätý.“
Ten príbeh ma zaujal, pretože chlapec nebol svätý, ale od ženy by reakciu podobnú vlastnej nečakal. Ale čo dievčina? Začala som nad ňou premýšľať. Deti, robota, domácnosť, naháňačka, možno to v jej prípade nemusí byť hneď vysoko pozitívny vzťah k sexu, možno len nemá čas a ani chuť sťahovať si niekoho rovno do baráku a triediť mu ponožky. Len občas túži byť zase ženou. A sex je predsa dnes vec verejná, vylieza odvšadiaľ. Rozprávame o ňom rovnako bežne ako o handrách vo výpredajoch. Je to zábava a nanajvýš fyziologická záležitosť. Ak máte potrebu, je normálne ju uspokojiť podobne, ako to robia muži... A vďaka antikoncepcii už aj bez stresu. Fakt sa na to ženy chytili? A aj to realizujú? Troška šok, nie?
S týmito úvahami som oslovila známeho českého psychológa Jeronýma Klimeša. „Neviem, čo je na tom také šokujúce? Vždy predsa boli radodajky,“ odpovedal mi v mejli so smajlíkom, a tak som mu zavolala a vyrozprávala príbeh matky dvoch detí, ktoré hodlá pragmaticky používať muža na sex. Deti má, hniezdo tiež, decká majú otca. Či sa jej pritrafí aj nejaký chlapík, alebo nie, v konečnom dôsledku nič nezmení. Má svoj život aj bez neho. Užíva si moment, chvíľu a nemyslí na to, čo bude zajtra.
„Keď vás tak počúvam, tak sa mi zdá, že toto môže byť dočasné riešenie, tak na 3-4 roky. Takto sa správajú ľudia po rozchode. Človek, keď dostane ranu, vyzerá trošku divne, a tak sa aj správa. Ešte nie je pripravený na ďalší trvalý vzťah, ale keď sa otrasie, prejde ho to. Tento životný štýl mu dlho nevydrží,“ hovorí mi. Znie to logicky a ja som prekvapená, že mi to nikdy predtým nenapadlo. Lenže on pokračuje. „Problém nastane, keď dievča zbalí chlapca, ktorý je na tom rovnako. Po štyroch rokoch si dievča sadne s kamarátkou do cukrárne a povie jej, vieš čo, ja si viem predstaviť, že by som s tým Karolom vydržala aj celý život a mala s ním dieťa. Lenže jeho reakcia je: „No, počkaj, počkaj, veď sme sa dohodli, že je to len nezáväzné." A ona mu na to: "No, mna tak akosi napadlo, ci by nebolo fajne mat este male babetko... " a nasleduje často další šialený rozchod...
Videl som pár chlapov, ktorí sa pokúsili o otvorený sexuálny vzťah, kričať na svoje partnerky, ktorým tento štýl vnutili proti ich voli: Ale my sme sa predsa dohodli, že sa nikdy nezamiluješ! Jak to, že si sa zamilovala?! Ďalší zas vyčítal: Ako to, že pri ňom vzdycháš viac než pri mne?“
A kde zmizla moja apokalyptická predstava praktických a pragmatických žien a mužov na jedno použitie? „Podľa mňa takýto prístup nikdy nebude môcť byť súčasťou emancipácie, pretože dievčatám tento štýl nesedí. Nejde prevychovať koňa na sliepku. On jednoducho po dvoch chodiť nebude...“
No, v záujme ženskej cnosti by to bolo dobré. Nedávno som však čítala stať z knihy SuperFreakonomics, ktorej autori ekonóm Steven D. Levitt a novinár Stephen J. Dubner tvrdia, že ceny prostitútok značne klesajú. Dôvod? „„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami.“ Muži odjakživa chceli viac sexu, než mohli dostať zadarmo.
„Ešte pred sto rokmi spojenie „príležitostný sex“ neexistovalo, nehovoriac o „priateľskom sexe“. Mimomanželský sex sa hľadal ťažko.“ <to hovori kto? Nevestince byli v 19. stoleti hojne... Vzdy byli vykricene domy, lehke dievciny, moulin rouge atd. Jedine, ze se to dusilo pod poklickou, aby se to takhle silnene nerozsirilo, ale realizovane sklony byly vzdy> To sa zmenilo, dodám ja, pribudol nám ešte sex zážitkový a aj na ten je treba dvoch. Čo na to psychológ? „Iste, morálka sa zmenila, ale stále mám pocit, že dievčatá stále skôr inklinujú k tomu pevnejšiemu vzťahu,“ drží sa svojej línie. „Ale nevylučuje sa to s tým, že sa sex uvoľnil. Len s ním ľudia nevedia zaobchádzať. Dnes kopec i sexuálných vzťahov trvá pár týždňov. Dievča sa vyspí hneď na prvom rande s chlapcom, potom sa zamiluje a akonáhle sa do toho zapoja city, odpútavanie je hrozné a i po dvou týdenním vztahu trvá často i pár měsíců. Keby počkala dva mesiace, možno by zistila, že chlapec je pre ňu nepoužiteľný, a mohla si ušetriť vlastné city aj sklamanie. To chce so sexom zachádzať inak. Ja mám zásadu, neliezť do postele s niekým, s kým neplánujem aspoň ročný vzťah. A hlavne, a to hovorím chlapom, akonáhle budú mať nejakú súložnicu ako záplatu, tak nikdy nemajú dostatočnú motiváciu ísť a baliť nejakú ženu na trvalý vzťah. Keď chcem poriadne dievča, musím trošku vyhladovieť. Jeden študent mi vravel, že keď chce zbaliť dievča, nesmie aspoň deň onanovať. Ja súhlasím, nemá motiváciu. To je ako keď idete na nejaký raut... nezájdete predtým do reštaurácie, že?“
„Začať vzťah s podmienkou, že nesmie hroziť nič vážne, je nebezpečné, pretože po čase vždy jeden začne chcieť niečo viac, než ten druhý,“ hovorí Jeroným Klimeš, keď sa vráti späť k zážitkovému sexu. „Dosť ľudí si myslí, že si zachová odstup, ale ono to tak celkom nefunguje. Chlap môže mať dvadsať mileniek, ale potom sa zamiluje a má problém.“
Vidíte a ja som si myslela, že muži to vedia ustáť, nevkladať do fyzična emócie a že ženy sa to dnes začínajú učiť tiež. „Nezáväzný sex funguje, kým sú obaja v pohode. Ale keď sa jeden z nich dostane do problému a potrebuje ľudskú spoluúčasť a podporu, tak prvý, kto mu napadne je milenec alebo milenka. Pretože city od sexu nejdú moc dobre oddeliť. A nie je to veľmi v moci tých dvoch ľudí. Naraz od seba očakávajú citovú podporu. Videli ste Kolju? A pamätáte si ako hlavný hrdina volal svojej milenke? 'Tak se mi udělalo nějak smutno a hádej na koho jsem si vzpomněl...' Akonáhle bol v probléme, začal uvažovať inak.“
Citlivejšie. Takže aj muži sú sexom na jednu noc ohrození? „To nie je tu až taký rozdiel oproti ženám. Muži sú síce viac promiskuitní, ale dvakrát sa im to podarí, urobia to tretí raz a už v tom lietajú. Včera bol u nás klient, ktorý sa zamiloval do dievčiny o 22 rokov mladšej a teraz si s tým nevie rady. A začalo to nezáväzne, na služobných cestách. Keby to šlo tak ľahko oddeliť, to by bolo fajn, ale mnoho ľudí sa po čase zamiluje a je z toho veľký problém. To je ako keby sa dalo oddeliť jedenie od priberanie. To by sme žrali, čo? Podobne je to so sexom. Keby sa dal oddeliť od plodenia, pohlavných chorôb a citov, to by bolo juchuchu. Lenže také jednoduché to nie je,“ dodáva psychológ.
Tak čo, ešte stále kokentujete s myšlienkou na nezáväzný flirt?