Najvaecsmi sa mi paci podobenstvo o Lazarovi.
Lazar bol Jezisovym priatelom. Niekedy si vysli spolocne nakupovat. Jedneho dna vsak chytil Lazar skaredu koznu chorobu. A kedze najblizsia nemocnica bola az v Rime, Lazar umrel. Vsetci v rodine plakali a smutili viac, ako bolo treba. A vraveli si pod fuzy, ak dajake mali:
"Take nestastie! Take nestastie! Kto by to bol povedal?"
Na druhy den ho pochovali a hrob privalili balvanom, ktory by nebola dvihla ani Pipi Dlha pancucha. Na treti den pani Lazarova stretla Jezisa, chlapca, a vravela mu, ze jeho stary priatel umrel, aby ju prisiel opacit, urobil by jej velku radost. Vtedy Jezis mirnix-dirnix prisiel rovno na cintorin. Len co ho zazreli, vsetci sa za nim hrnuli a kazdy krical:
"Pod sem, Jezis, mne umrel bracek! Pod sem, mne umrela, sestricka, mne mamicka, mne bratancek..."
Ale Jezis mohol vzkriesit iba jedneho - a mrtvych bolo ako hub po dazdi!
Vtedy Jezis zvolal mocnym hlasom:
"Lazar, vyskoc!"
A Lazar vyskocil z hrobu. Ale vyzeral ako matoha a kracal ako Zombi alebo Fantom Londyna. Na tvari mal obvazy, ale stastne sa usmieval. Jezis ho objal a povedal:
"Lazar, teraz si este odpustam, ale nabuduce mi to uz nerob: neumieraj!"
Ked to Judas videl, isiel Jezisa zradit!
Z knihy Marcello D'Orta: Dufam, ze sa z toho dostanem. Sestdesiat kompozicii neapolskych deti. Timotej Kosice 1994